

Otváracie hodiny:
Pondelok - Štvrtok: 07:00 - 19:00
Piatok: 07:00 - 16:00


Koliky patria medzi najčastejšie témy v pediatrických ambulanciách u detí do troch mesiacov života. Poradíme vám, ako ich zvládnuť bez zbytočných obáv.
Pre rodičov sú často zdrojom obáv, únavy a pocitu bezradnosti. Dôležité však je vedieť, že koliky nie sú ochorením a vo väčšine prípadov neznamenajú, že by dieťaťu niečo chýbalo, alebo že rodičia robia niečo nesprávne.
Typicky sa objavujú vo večerných hodinách. A nie náhodou.
Okolo tretieho týždňa života dieťa zvyčajne dobre priberá, má viac energie a jeho plač sa mení – je hlasnejší, naliehavejší a výraznejší. Zároveň sa výrazne zlepšuje jeho zrak a sluch. Dieťa začína vnímať viac podnetov a svet okolo seba bez akýchkoľvek filtrov – všetko naraz.
Kým pre dospelého sú tieto podnety bežné, pre malé dieťa predstavujú veľkú záťaž. Nie všetky deti zvládajú aktívny deň, návštevy, presúvanie a neustálu stimuláciu rovnako. Najmä citlivejšie, hypersenzitívne deti sa rýchlo unavia a večer reagujú intenzívnym plačom. V ich prípade často platí, že menej je viac.
Večerný plač preto nie je prejavom bolesti, ale veľmi často znakom únavy a preťaženia nervového systému.
Malé dojča ešte nemá schopnosť regulovať svoje emócie a napätie. Plač je jeho jediný spôsob komunikácie a volania o pomoc. Potreba blízkosti rodiča pri nepohode nie je rozmaznávanie, ale základná vývinová potreba.
"Mnohí rodičia to vnímajú inštinktívne správne, no niekedy majú pocit, že „by dieťa mali nechať vyplakať“, alebo že „si ho rozmaznajú“. U malých dojčiat to neplatí. Potreba blízkosti rodiča v akejkoľvek nepohode je nevyhnutná.“
Blízkosť rodiča, náruč, dotyk a pocit bezpečia pomáhajú dieťaťu zvládnuť stav, ktorý ešte samo nedokáže regulovať.
Práve v týchto chvíľach má najväčší význam:
nosenie dieťaťa,
kontakt koža na kožu,
položenie dieťaťa na telo rodiča,
zahniezdenie v perinke alebo vankúši, ktorý poskytuje oporu zo všetkých strán.
Pocit „objatia“, podobný tomu, ktorý dieťa poznalo z maternice, výrazne podporuje jeho uvoľnenie.

Pri nepokoji a kolikách sa v praxi osvedčili jednoduché polohy a dotyk ako:
Masáž bruška v smere hodinových ručičiek
Masáž chrbátika
Krátka poloha na brušku na pevnej podložke
Nosenie dieťaťa v polohe „na tigríka“
Poloha v klbku
Jemné priťahovanie kolienok k brušku
Rovnako teplo z tela rodiča pôsobí relaxačne a zároveň upokojuje nervový systém dieťaťa.
Tlačenie, sčervenanie tváre a nepokoj pri vyprázdňovaní sú u dojčiat bežné. Dieťa sa po narodení ešte len učí koordinovať tlak brušných svalov s uvoľnením análneho zvierača – ide o zručnosť, ktorú si postupne osvojuje v priebehu niekoľkých mesiacov.
Tento proces neznamená zápchu ani problém so stolicou. Dojčené deti môžu mať stolicu viackrát denne, ale aj raz za niekoľko dní. Pokiaľ dieťa dobre prospieva, vetry odchádzajú, nemá tvrdé napäté bruško a nezvracia prúdom, ide o fyziologický stav.
Prípravky proti nadúvaniu sú bezpečné a môžu sa vyskúšať, ich účinok je však individuálny. "V praxi platí, že ich podávanie väčšinou slúži najmä na to, aby rodičia mali pocit, že “niečo robia”. Pre dieťa má často väčší efekt blízkosť, dotky a pokoj než akékoľvek kvapky," konštatuje detská lekárka.
Vitamín D je pre dojčatá dôležitý a mal by byť súčasťou každodennej starostlivosti v odporúčanej forme.
“V nšaj ambulancii rešpektujeme obavy mamy a ak ona je presvedčená, že koliky spôsobuje Vigantol, tak jej odporučíme vyskúšať iný preparát vitamínu D v kvapkách vhodný pre malé dojča. Má na výber. Ale neznamená to, že Vigantol nie je dobrý liek,” zdôrazňuje MUDr. Lipovská.
Nie je cieľom vitamín D démonizovať, ale rešpektovať individuálnu citlivosť detí.
“Čo určite v ambulancii neodporúčame, je pravidelné používanie rektálnej rúrky ako pomoc pri vyprázdňovaní stolice alebo plynov,” dodáva lekárka s tým, že môže narušiť defekačný - vyprázdňovací reflex.
Hoci je večerný plač a nepokoj častý, existujú situácie, kedy je potrebné obrátiť sa na odborníka. Ide najmä o prípady, keď:
dieťa neprospieva alebo chudne,
má horúčku,
opakovane zvracia,
objaví sa krv alebo hlien v stolici,
plač je úplne odlišný, monotónny a nedá sa utíšiť,
dieťa je výrazne apatické alebo nezvyčajne letargické.
Ak má rodič pocit, že „niečo nesedí“, je vždy správne obrátiť sa na pediatra. Rodič pozná svoje dieťa najlepšie.
Koliky a večerný plač sú pre rodinu vyčerpávajúce, no vo väčšine prípadov ide o prechodné obdobie, ktoré postupne ustupuje, najčastejšie do tretieho mesiaca života.
Dieťa v tomto čase nepotrebuje riešenia, ale pokoj, blízkosť a pocit bezpečia. Práve tým mu rodič pomáha zvládnuť obdobie, ktoré ešte samo nezvládne.
A to je viac než dosť.
Autor: MUDr. Bianka Lipovská, Jana Pohanková