Voľné dni pod lupou psychológov

Sviatky, prázdniny a rodinné „dni pokoja“ si spájame s radosťou, blízkosťou a spomienkami na detstvo. No skúsenosti psychológov ukazujú, že nie každé dieťa ich prežíva ako bezpečný a láskavý čas. Pre časť z nich sú naopak obdobím napätia, preťaženia a tichého strachu.

Kedy ide o „dojazd“ hektického obdobia či únavy, a kedy už treba spozornieť a vyhľadať pomoc?

Dieťa uprostred emócií

Deti veľmi citlivo vnímajú emociálnu klímu v rodine. Aj keď sa dospelí snažia udržať "pohodu", dieťa zachytáva stres, nevyjadrené napätie či tlak na to, aby všetko prebehlo dokonale.

Počas prázdnin odpadá aj prirodzený únik do pevnej dennej rutiny či do školy medzi kamarátov. Všetko sa odohráva v úzkom kruhu ľudí, na jednom mieste a s vyššou intenzitou. K tomu sa pridáva senzorické preťaženie: svetlá, obrazovky, hluk, návštevy. Aj to, čo má byť príjemné, môže byť pre citlivejšie dieťa príliš.

Pre deti z rozvedených alebo konfliktných rodín bývajú sviatky obzvlášť náročné: riešenie presunov, napätie medzi rodičmi, pocit, že musia niekoho „potešiť“ alebo sa prispôsobiť.

Dieťa sa tak ocitá uprostred emócií, ktoré ešte nedokáže spracovať.

Signály, že dieťa potrebuje pomoc

Krátkodobá podráždenosť či únava sú v náročných obdobiach prirodzené.

Pozornosť však zbystrime, ak:

Vtedy je na mieste poradiť sa s odborníkom. Nie preto, že by rodič zlyhal, ale preto, že včasná podpora dokáže veľa vecí postupne zjemniť.

Menej podnetov, viac priestoru

Máte skôr citlivé a preťažené deti? Odborníci ponúkajú niekoľko praktických tipov, ako zvládnuť náročné obdobie:

Pokúsme sa uvedomiť si, že nie sme reklama na dokonalú rodinu. Menej stimulov často znamená viac pokoja.

V sieti sociálnych sietí

Sociálne siete sú pre deti a tínedžerov silným zdrojom porovnávania, a počas sviatkov to platí dvojnásobne. Vidia, čo majú iní, ako trávia voľné dni, a môžu prežívať pocity závisti, hanby či smútku.

Zároveň pripomína, že keď dieťa vníma naše pochopenie, a že jeho emócie sú v poriadku, bude jednoduchšie sa s ním porozprávať o čomkoľvek.

„Ak rodič určité emócie dieťaťu zakazuje, odmieta ich alebo devalvuje, dieťa sa naopak naučí potláčať, čo cíti a k rozhovoru sa ani nedostaneme,“ dodáva psychologička. Môžeme si to predstaviť ako dvoch ľudí, sediacich oproti sebe, ktorí si protirečia. Ak si však rodič „prisadne“ k dieťaťu, uzná jeho pohľad a vyjadrí pochopenie, dieťa cíti, že rodič je na jeho strane a nebude s ním bojovať.

Najdôležitejšie podľa odborníkov je:

Keď má dieťa pocit, že mu rodič rozumie, prestáva bojovať a začne sa otvárať.

Keď sviatky zvýraznia stratu

Pre deti, ktoré prišli o blízkeho, môžu byť sviatky mimoriadne citlivým obdobím. Prázdno, ktoré počas roka ustupuje do úzadia, sa v týchto dňoch často ozýva silnejšie.

Pomáha hovoriť o smútku otvorene, primerane veku dieťaťa, a nevyhýbať sa spomienkam. Jemné rituály ako zapálenie sviečky, kresba či krátka spomienka, dávajú bolesti tvar a bezpečný rámec.

„Takéto drobné činnosti dávajú smútku tvar a bezpečný priestor, umožňujú deťom cítiť blízkosť s tými, ktorí už nie sú fyzicky prítomní, a zároveň podporujú postupné liečenie. A znova sa dostávame k dôležitosti uznania emócií, k ich pomenovaniu a prijatiu,“ pripomína Matajsová.

Právo na vlastný príbeh a pocit bezpečia

Psychológovia sa v praxi často stretávajú s tým, že sa rodičia snažia svojim deťom dopriať to, čo im samotným v detstve chýbalo alebo bolo prehliadané. Aj pri tom najlepšom úmysle sa tak môže stať, že dospelý viac reaguje na vlastné nenaplnené miesta než na skutočné prežívanie dieťaťa.

Dieťa, ktoré zažíva, že jeho signály sú videné a prijaté, sa cíti bezpečne. Nemusí si pozornosť vynucovať. A práve pocit bezpečia, nie dokonalé sviatky, je to, čo si deti pamätajú najdlhšie.

Autor: Silvia Matajsová, Jana Pohanková