6 min
Otváracie hodiny:
Pondelok - Štvrtok: 07:00 - 19:00
Piatok: 07:00 - 16:00
Otváracie hodiny:
Pondelok - Štvrtok: 07:00 - 19:00
Piatok: 07:00 - 16:00
Nereaguje na meno. Vyhýba sa očnému kontaktu. Alebo sa naopak javí ako „len trochu vo svojom svete“. Prvé prejavy autizmu môžu byť nenápadné a u každého dieťaťa sa prejavujú inak. Psychologička Polikliniky Medante vysvetľuje, kedy spozornieť, prečo sa netreba ponáhľať s nálepkami a prečo môže včasná podpora výrazne ovplyvniť ďalší vývin dieťaťa.
Rodičia to často nevedia pomenovať. Vedia len, že ich dieťa svet prežíva trochu inak.
Počúvajú, že je len hanblivé. Že potrebuje čas. Že z toho vyrastie.
Nie každá odlišnosť znamená autizmus. No ak máte pocit, že vývin vášho dieťaťa sa líši od jeho rovesníkov, dôverujte svojej rodičovskej intuícii a pýtajte sa.
Psychologička Polikliniky Medante Mgr. Anna Danková vysvetľuje, aké prejavy si všímať, ako prebieha diagnostika autizmu a prečo diagnóza nie je nálepkou, ale cestou k lepšiemu porozumeniu dieťaťa.
Dnes sa hovorí o poruche autistického spektra oveľa viac ako kedysi. Čo vlastne znamená slovo „spektrum“?
Hovoríme o tom, že neexistujú dvaja rovnakí autisti. Každý človek na spektre má inú kombináciu prejavov, silných stránok aj ťažkostí.
Niekto má dobrý očný kontakt, ale nevie sa orientovať v sociálnych situáciách. Iný komunikuje minimálne, no dokáže zvládať množstvo každodenných úloh. Preto hovoríme o spektre.
Často počuť, že niekto je „trochu autista“. Je to správne označenie?
Nie celkom. Človek buď spĺňa diagnostické kritériá, alebo nie. To, čo sa líši, je miera podpory, ktorú potrebuje. Skôr než o tom, či je niekto „viac“ alebo „menej“ autista, hovoríme o jeho funkčnosti v každodennom živote.
Aké signály si rodičia všímajú najčastejšie?
Často je to oneskorený vývin reči alebo netypická hra. Dieťa sa môže hrať stále rovnakým spôsobom, opakovane ukladať predmety do radu alebo mať veľmi úzko zamerané záujmy. Niekedy vidíme, že sa nezapája do hry s rovesníkmi alebo má problém prispôsobiť sa zmenám.
„Mnohé deti na autistickom spektre zvládajú určité veci doma, ale nedokážu ich preniesť do iného prostredia. Rodičia povedia: doma to vie. A práve to je podstatné. Otázka je, či to dokáže aj v škôlke alebo medzi rovesníkmi.“
Oneskorený alebo neobvyklý vývin reči (hovorí hneď vo vetách)
Neštandardný priebeh psychomotorického vývinu
Nezáujem o spoločnú hru
Motýlikovanie (typický pohyb rúk)
Opakujúce sa stereotypné činnosti
Výrazne úzko zamerané záujmy
Problémy s adaptáciou v škôlke
Silná potreba rutiny a predvídateľnosti
Neobvyklé reakcie na zvuky, jedlo alebo dotyky
Do istého veku jedli bez problémov, a potom zrazu nejedia, alebo jedia len veľmi selektívne
Na jednom konci spektra sa ocitajú ľudia, ktorí žijú samostatne, študujú či pracujú a okolie si ich odlišnosť nemusí vôbec všimnúť. Na druhom konci vnímame ľudí, ktorí potrebujú výraznú podporu pri komunikácii či základnej starostlivosti o seba.
Je autizmus dedičný?
Podľa odborníkov môže zohrávať významnú úlohu genetika. Pri diagnostike sa preto často zisťuje aj výskyt neurovývinových alebo psychiatrických diagnóz v rodine.
Mnoho rodičov spätne opisuje, že aj niektorý z príbuzných bol „vo svojom svete“, mal špecifické záujmy alebo výrazné sociálne ťažkosti.
Existuje vek, kedy by mali rodičia spozornieť?
Ak rodičia vnímajú, že vývin dieťaťa sa odlišuje od rovesníkov, je vhodné poradiť sa s odborníkom čo najskôr.
Do približne troch rokov veku sa diagnóza spravidla definitívne neuzatvára, no ani prítomnosť diagnostickej neistoty by nemala odďaľovať intervenciu.
Ak dieťa vykazuje určité rizikové prejavy alebo vývinové odchýlky, je vhodné čo najskôr zaviesť podporné opatrenia a pracovať s jeho aktuálnymi potrebami.
V prvých rokoch života je mozog mimoriadne plastický a citlivý na podnety, pričom obdobie približne do šiesteho roku života predstavuje významné okno príležitosti na podporu vývinu a rozvoj schopností dieťaťa.
Stretávate sa s tým, že si rodičia zamieňajú autizmus s ADHD?
Veľmi často. Mnohé prejavy sa môžu prekrývať. Dieťa môže byť nepokojné, impulzívne alebo mať problém s pozornosťou. Práve preto je dôležitá odborná diagnostika, ktorá dokáže odlíšiť, o aký problém ide.
Ako prebieha samotná diagnostika?
Najprv sa rozprávame s rodičmi. Zaujíma nás vývin dieťaťa od narodenia, rodinné prostredie, hra, komunikácia či reakcie na rôzne podnety. Potom nasleduje stretnutie s dieťaťom. Nie je to skúška. Je to hra, počas ktorej sledujeme rôzne prejavy správania. Po dvoch diagnostických hodinách zvyčajne nasleduje terapia.
Dá sa autizmus terapiou „vyliečiť“?
Nie. A ani by to nemal byť cieľ. Autizmus nie je chyba, ktorú treba opraviť. Je to iný spôsob fungovania mozgu. Našou úlohou je pomôcť dieťaťu a rodine lepšie porozumieť jeho potrebám a nájsť stratégie, ktoré mu uľahčia každodenný život.
„Autizmus nie je niečo, čo treba opraviť. Je to niečo, čomu sa potrebujeme naučiť rozumieť.“
Akú úlohu zohrávajú rodičia?
Obrovskú. Terapia nie je len o dieťati. Rodičia sa učia, ako reagovať v náročných situáciách, ako nastavovať hranice, ako pracovať s emóciami či rutinou. Najlepšie výsledky vidíme vtedy, keď rodina a terapeut fungujú ako tím.
Máte pocit, že detí s autistickým spektrom pribúda?
Diagnostikovaných detí je určite viac než kedysi. Čiastočne je to lepšou diagnostikou a väčším povedomím, no odborníci sa zhodujú, že neurovývinových odlišností vo všeobecnosti pribúda. Presnú príčinu zatiaľ nepoznáme.
Čo by ste odkázali rodičom, ktorí majú podozrenie, že ich dieťa môže byť na autistickom spektre?
Nebáť sa pýtať. Nemusia hneď hľadať definitívnu diagnózu. Stačí prísť na konzultáciu a porozprávať sa o tom, čo vás znepokojuje. Čím skôr sa začne s podporou, tým viac možností dieťa dostáva. A hlavne – diagnóza nemení to, kým dieťa je. Pomáha nám iba lepšie pochopiť, ako funguje.
Autori: Mgr. Anna Danková, Jana Pohanková
