Úzkostné poruchy

Úzkostné poruchy sa vyskytujú veľmi často, teda nie ste v tom sami. Dominantným príznakom je úzkosť, ktorá ma svoje psychické a telesné prejavy. Je to nepríjemný pocit, akoby sa niečo ohrozujúceho malo stať. Problémová úzkosť je chronická a iracionálna (obávate sa aj vtedy, keď sa reálne nemáte čoho báť), alebo vaša reakcia na reálny prichádzajúci podnet je výrazne prehnaná.

K lekárovi často ľudia neprichádzajú s tým, že trpia úzkostnou poruchou, ale väčšinou prichádzajú pre sprievodné telesné príznaky. Často sa stáva, že prejdú dlhú cestu zdravotníckym systémom, kým sú odkázaní do rúk psychiatra. Úzkosť môže byť aj jedným z príznakov iných duševných porúch a taktiež býva spojená s mnohými telesnými ochoreniami (napríklad s epilepsiou, poruchami štítnej žľazy, arytmiami, so stavom po cievnej mozgovej príhode či po infarkte).

Prejavy úzkosti

Medzi psychické prejavy úzkosti patrí:

• úzkostná nálada, porucha koncentrácie, ťažkosti so zaspávaním, nervozita, neschopnosť uvoľniť sa, strach zo straty kontroly či vedomia, strach zo smrti alebo zo „zošalenia“, podráždenosť, prehnaná reakcia na malé prekvapenie, pocit cudzosti okolia, alebo seba samého

Medzi telesné prejavy patria:

• búšenie srdca, zvýšenie pulzu, nepríjemné pocity na hrudníku, sucho v ústach, nauzea, nechuť do jedla, pocit nervozity v bruchu, plynatosť, hnačky, pocit sťaženého dýchania, tras, zvýšené svalové napätie, závrate, návaly tepla alebo chladu, potenie, začervenanie, bolesti hlavy a svalov, nutkanie k močeniu, pocity znecitlivenia alebo mravenčenia, ťažkosti s prehĺtaním.

Úzkosť sa môže prejavovať v atakoch (pri panickej poruche), alebo môže byť trvale prítomná (pri generalizovanej úzkostnej poruche).

Pri rôznych úzkostných poruchách ľudia môžu pociťovať napríklad:

• strach z verejných priestranstiev, z opustenia domova, z cestovania dopravnými prostriedkami, z davov, z obchodov (agorafóbia)
• strach zo situácií, v ktorých sú stredobodom pozornosti a majú obavy, že budú negatívne hodnotení inými ľuďmi (sociálna fóbia)

Ľudia môžu mať strach, že pokiaľ sa im nepodarí včas zo situácie uniknúť, prihodí sa im katastrofa- prestanú sa ovládať, skolabujú, dostanú infarkt, alebo sa budú chovať trápne. Majú často potom tendenciu daným situáciám sa vyhýbať a tým pádom nevedomky budujú bludný kruh úzkosti, čo vedie k čoraz väčšej neistote a strate sebadôvery a môže ich to obmedzovať v rodinnom, pracovnom či spoločenskom fungovaní.

Riešenie? Preseknúť bludný kruh.

Pri akútnej reakcii na stres, ktorá sa vyvíja do hodiny po vystavení mimoriadnej psychickej alebo fyzickej záťaži môže byť prítomná dezorientácia, porucha pozornosti, hnev, agresia, beznádej, zúfalstvo, či bezcieľna hyperaktivita. Môže sa vyvinúť do posttraumatickej stresovej poruchy, pri ktorej býva taktiež zhoršená pozornosť, zníženie záujmu o pracovný, spoločenský a rodinný život, poruchy spánku, pocity bezperspektívnosti.

Pri obsedantno- kompulzívnej poruche sú prítomné opakujúce sa nutkavé myšlienky, ktoré sú pre pacienta nepríjemné a vnucujú sa mu proti jeho vôli a/alebo nezmyselné a opakujúce sa správanie zmierňujúce úzkosť obsesií, ich cieľom je vyhnúť sa domnelej katastrofe.

Ak sa u vás úzkosť objaví len sem- tam, alebo chcete zmierniť jej intenzitu a priebeh, pomôže vám pár trikov a úprava životosprávy:

• pohybujte sa, dbajte na dostatočný a kvalitný spánok, nepite alkohol či kofeín, snažte sa zhlboka dýchať, myslieť pozitívne, uvoľniť napäté svaly (progresívna svalová relaxácia) a hľadať spúšťače, ak totiž poznáte príčiny svojej úzkosti, budete pripravení ju lepšie zvládnuť, keď sa vás opäť „prepadne“
• voľno predajné prípravky, napríklad guaifenezín, bylinné prípravky, ktoré obsahujú kozlík lekársky, levandulu lekársku, mätu piepornú, fenykel obyčajný, alebo medovku lekársku

Kedy vyhľadať  lekára?

• ak cítite, že sa problémová úzkosť týka aj vás
• keď vás paralyzuje a má nad vami takú moc, že nedokážete fungovať a zvládať to čo predtým

Pozitívnou informáciou je, že úzkostné poruchy sa dajú dobre kontrolovať liekmi či psychoterapiou. Využívajú sa lieky na úzkosť a antidepresíva. V každom prípade dôležitou súčasťou liečby je aj psychoterapia, hlavne kognitívno- behaviorálna a v rámci nej expozičná terapia.

S využitím odbornej pomoci predídete možným komplikáciám, budete sa cítiť lepšie a budete schopní opäť toho viacej zvládať. Pri vážnych stavoch preto neváhajte a vyhľadajte odborníka.