Čas prázdnin a dovoleniek je v plnom prúde a s tým prirodzene súvisia aj zvýšené športové aktivity. Bicyklovanie, korčuľovanie, turistika sú vyhľadávanými a zdraviu prospešnými činnosťami a prinášajú nám v týchto krásnych slnečných dňoch množstvo pozitívnych zážitkov a emócií. Bohužiaľ, aj isté riziko úrazu. Zlomená noha, ruka, či len prst, nám ukradne z prázdnin ten príjemný čas, na ktorý sme sa tak veľmi tešili.

Naše kosti, či kostru ako celok si bežne neuvedomujeme a až pri jej narušení odrazu zistíme, akú silu a oporu nám poskytuje a aj to, akí sme krehkí a bezmocní, keď náhle prestane fungovať niektorá končatina a my sa zrazu nevieme hýbať, či vykonávať bežné činnosti.

Ako pristupuje TČM k zlomeninám kostí a vie nám pomôcť v dobe pokročilých možností chirurgických zásahov a moderných terapií?

Podľa TČM kosti „patria obličkám“, obličky riadia ich vývoj a sú zodpovedné za ich stav. Tento koncept sa po prvý krát objavuje v klasickom diele Vnútorný kánon Žltého cisára datovaného do roku 100 p.n.l. V prvej kapitole sa popisuje ako prirodzený vývoj človeka počas jeho života, jeho zrodenie, rast, reprodukcia a starnutie, súvisí so stavom a zmenami jeho kostí, pričom sú tieto procesy kontrolované obličkami. Podstatou tohoto učenia je, že obličky uskladňujú životnú esenciu. Množstvo a kvalita obličkovej esencie závisí na dvoch zdrojoch. Prvou je, tak ako to vnímali starí Čiňania, tzv. prednebeská čchi, v modernom ponímaní vrodená - to, čo dedíme po rodičoch, to čo je dané geneticky. Druhý zdroj obličkovej esencie je tzv. ponebeská čchi, energia, ktorú sme schopní ziskavať po narodení, metabolickými procesmi hlavne výživou z potravy a dýchania. Obličková esencia je najdôležitejšia substancia pre náš život, pre stavbu nášho tela a všetky jeho funkcie.

Správne fungovanie obličiek a dostatok obličkovej esencie zabezpečuje správny vývoj kostí počas rastu, ale aj dobré hojenie pri prípadnej zlomenine.

V širšom zmysle majú obličky na starosť kosti, kostnú dreň, kĺby, chrupavky a zuby. Sú zodpovedné za správne budovanie kostnej štruktúry, určujú kostnú pevnosť a schopnosť regenerácie. Pri oslabených obličkách sú častými prejavmi bolesti kĺbov, hlavne kolien, bolesti bedier, osteoporóza, a už spomínané zlé hojenie zlomenín, či už v zmysle dlhšieho času hojenia, alebo tvorby nekvalitnej kostnej hmoty. Preto u starších ľudí, ľudí dlhodobo chorých, alebo chronicky vyčerpaných, kde je množstvo obličkovej esencie menšie, pozorujeme ľahší vznik zlomenín a aj ich pomalšie a horšie hojenie.

Tisícročné staroveké učenie, že „obličky riadia kosti“ podporujú aj posledné moderné výskumy molekulárnych mechanizmov kalciovo-fosfátového metabolizmu, metabolizmu vitamínu D i niektorých novoobjavených aktívnych proteínov ako je Klotho, nový „antiaging“ proteín objavený v roku 1997. Hovorí sa o novoobjavenej regulačnej endokrinnej osi obličky-kosti.

Hojenie zlomeniny sa podľa západnej medicíny odohráva v troch fázach – zápalovej, reparačnej a remodelačnej. Prvá fáza je akútny stav, kedy sú následne po úraze náhle porušené tkanivá a cievy. Dominujú hlavne vaskulárne prejavy. Tvorí sa hematóm, je prítomný opuch a výrazná bolestivosť. Aktivizujú sa rôzne bunky zápalovej fázy, ako neutrofily, makrofágy a krvné doštičky, uvoľňuje sa množstvo aktívnych látok - cytokínov, interleukínov a iných. V ďalšej fáze sa začne stimulovať osteogenéza – tvorba novej kosti, tvoria sa tiež nové cievy zabezpečujúce výživu. Tvorí sa najprv väzivový a potom kostenný kalus. V poslednej fáze sa kosť finálne hojí, kalus sa premodeluje na pevnú lamelóznu kosť, dochádza k obnoveniu kostnej architektúry.

Ak by sme mali jednotlivé fázy popísať z hľadiska TČM, prvá fáza , kedy typickým prejavom je bolesť a opuch, zodpovedá stagnácii krvi a stagnácii čchi. Liečba má teda za úlohu rozprúdiť krv, uvoľniť blokádu a umožniť prúdenie čchi, čím sa dosiahne zmenšenie opuchu a bolesti. V druhej fáze je miesto zlomeniny ešte slabé a krehké, cieľom liečby je začať vytvárať kosť, obnoviť a zvlhčiť tkanivá. V poslednej fáze je už zlomenina scelená, ale kosť ešte nie je plnohodnotná. V tejto fáze sa časo ruší chirurgická fixácia a dovtedy znehybnená končatina, alebo okolie zlomeniny má často atrofické svalstvo. Stav sa podľa TČM hodnotí ako nedostatok krvi a čchi. Úlohou je doplniť čchi, vyživiť krv, posilniť obličky a pečeň a posilniť tak kosti, ako aj ostatné tkanivá, aby sa zabezpečila normálna funkcia postihnutej končatiny.

Absolútnou prioritou pri zlomenine je samozrejme chirurgické ošetrenie, prípadne operačný zákrok a sledovanie pacienta odborným lekárom až do úplného zahojenia.

Terapeut TČM vie vhodnou akupunktúrou a fytoterapiou uľaviť od bolesti a podporiť proces hojenia uvoľnením blokád, doplnením čchi a krvi a posilnením dôležitých orgánov, hlavne obličiek, ale tiež pečene a sleziny, ktoré sa taktiež podieľajú na všetkých vyššie uvedených procesoch.

Na skrátenie doby liečenia poukazuje aj Liao a kol. v štúdii retrospektívne sledujúcej viac ako sto tisíc pacientov so zlomeninami, z ktorých päť percent užívalo fytoterapiu podľa TČM. Títo pacienti, sledovaní po dobu 6 mesiacov po úraze, mali signifikantne kratšiu dobu liečenia a nižšie liečebné náklady.

Zdroje:
1.Xiao-Qin Wang, Xin-Rong Zou and Yuan Clare Zhang: From „Kidneys Govern Bones“ to Chronic Kidney Disease, Diabetes Mellitus, and Metabolic Bone Disorder, Hindawi Pub. 2016
2. Chu-Yao Tseng et al., Utilization Pattern of Traditional Chinese Medicine among Fracture Patients: A Taiwan Hospital-Based Cross-Sectional Study, Hindawi 2018
3. G. Maciocia: The Foundation of Chinese Medicine: A Comprehensive Text for Acupuncturists and Herbalists
Autor: MUDr. Katarína Kožíková, Terapeut tradičnej čínskej medicíny
 

Príbuzné témy:

Potrebujete poradiť?
Odosielam požiadavku