7 faktov o mozgu, ktoré naklonia vašu myseľ radosti

Dr. Rick Hanson, PhD., 2007

#1 Myseľ a mozog sú hlavne (a možno výlučne) jedným prepojeným systémom

Takmer každý – a hádam každý – subjektívny stav koreluje s objektívnym, materiálnym stavom mozgu.

Ak opomenieme transcendentálny faktor – či to už nazveme Boh, Duch, Energia alebo akokoľvek inak – čo iné sa v zásade deje, než je práca hmoty?

Patrím k tým, ktorí veria, že skutočne existuje niečo tajomné, transcendentálne, čo napĺňa objektívnu a subjektívnu realitu, čoho vplyv je jemný, hlboký a naplnený milosťou. Napriek tomu je mne a väčšine neurovedcov jasné, že väčšina, ak nie všetky naše myšlienky a pocity, najtemnejšie vášne i najušľachtilejšie sny, poézia i obraznosť, šachové hry a baseballové štatistiky aj recepty a vzory prikrývok a najstaršie spomienky na sneh – a všetky iné textúry, arómy a odtiene nášho života – vyžadujú a pozostávajú z neurologickej aktivity.

Predstavte si to takto: všetko, čo si uvedomujeme, vrátane vnímania seba samého, individuálne korešponduje so základnými fyzickými štruktúrami a procesmi mozgu.

Rovnako ako list priateľovi alebo obrázok západu slnka na vašom počítači vyžaduje a predstavuje základný model magnetických nábojov na vašom pevnom disku.

To znamená, po prvé, že keď sa menia vaše skúsenosti, mení sa aj váš mozog. Mení sa prechodne, milisekundu po milisekunde, A – ako si o chvíľu ukážeme – mení sa aj trvalým spôsobom. Napríklad, pre ilustráciu, vedci zistili, že:

Po druhé, so zmenou mozgu sa mení aj váš zážitok. Napríklad, ako u väčšiny z nás v každodennom živote, kofeín vyvoláva stimuláciu a bdelosť, zatiaľ čo alkohol vyvoláva pocit uvoľnenia a dokonca ospalosti. A, na trochu exotickejšiu nôtu, štúdie zistili, že:

A tento výskum má menej ako 20 rokov. Vezmite si, že vynález mikroskopu na začiatku 17. storočia otvoril úplne nový svet objavením všetkej tej „drobnej hávede“ v kvapke slzy alebo v troche vody z jazierka. A predsa trvalo 400 rokov, kým sa vyvinulo moderné chápanie molekulárnej biológie a evolúcie, ktoré jasne stanovuje, že život zahŕňa a pozostáva zo štruktúr a procesov hmoty.

Porovnateľné technológie na skúmanie mozgu existujú len niekoľko desaťročí, takže si len predstavte, čo budeme vedieť o 400 rokov. . . alebo možno 40.

Toto intímne prelínanie mysle a hmoty, psychiky a tela, seba a mozgu môže byť na prvý pohľad odrádzajúce a redukcionistické; vyjadrené jemne graficky: „Čo tým myslíš? Že som len kus mäsa?!"

Napriek tomu pre mňa toto pochopenie v skutočnosti vyvoláva neuveriteľný pocit úžasu ako aj vďačnosti za to, že sme zdedili výsledky 3,5 miliardy rokov evolučného zdokonaľovania mechanizmu, ktorý tvorí základ pre myseľ. Toto pochopenie vedie človeka k pocitu zodpovednosti, aby svoj život využil čo najlepšie a nepremrhal neuveriteľný dar ľudského vedomia, z ktorého nám padá sánka.

A toto pochopenie jednoty mysle a mozgu poukazuje na fantastickú príležitosť pre život v pohode, duševný rast a hĺbku meditácie: stovkami spôsobov, či už veľkými alebo malými,

môžete svoju myseľ využiť na to, aby menila mozog tak, aby jej to prospievalo.

#2 Neuróny, ktoré spolu cestujú, sa spájajú

Táto slávna fráza psychológa Donalda Hebba poukazuje na skutočnosť, že aktivácia určitého neurónového okruhu zvyšuje silu spojení v danom okruhu.

K tomuto posilňovaniu dochádza počas malých časových intervalov – prostredníctvom krátkodobých elektrochemických zmien – ako aj počas dlhších období, keď sa v mozgu dejú fyzikálne pozorovateľné zmeny, najmä:

#3 Chvíľkové zážitky zanechávajú v mozgu trvalé stopy

Keďže myseľ a mozog sú jedno, tok informácií v mysli znamená zodpovedajúci tok elektrochemickej aktivácie cez neurónový obvod mozgu. Inými slovami, chvíľkový „prúd vedomia“ zanecháva na vašom mozgu trvalé stopy, podobne ako jarná sprcha zanecháva na svahu malé výmole.

Spomeňte si napríklad na vyššie uvedené štúdie, ktoré sa týkajú zmien v mozgu klaviristov, meditujúcich, obetí traumy a taxikárov.

To znamená, že vaše skúsenosti sú dôležité nielen kvôli ich krátkym účinkom na vašu momentálnu, subjektívnu kvalitu života, ale aj preto, že spôsobujú trvalé zmeny vo fyzických štruktúrach vášho mozgu. A tie ovplyvňujú vašu pohodu, fungovanie a niekedy aj fyzické zdravie na niekoľko dní až desaťročí. A to, samozrejme, okrem vás ovplyvňuje aj druhých.

#4 Väčšina zmien v tkanivách mozgu je v implicitnej pamäti

Existujú dva druhy pamäte: explicitná a implicitná.

Explicitná: spomienky na konkrétne udalosti.

Implicitná: emócie, telesné vnemy, vzťahové paradigmy, zmysel tohto sveta

Implicitná pamäť sa líši od zapamätania si myšlienok alebo konceptov: tento druh pamäte je vo vašich „črevách“. Je fyzická, precítená, silná a zakorenená v základných a prastarých štruktúrach vášho mozgu – mozgu plazov a raných cicavcov. Vnútorná atmosféra vašej mysle – teda pocit, aký zo života máte – závisí do značnej miery od toho, čo je uložené vo vašej implicitnej pamäti.

V zásade sme tým, čo si (implicitne) pamätáme – pomaly nahromadenou evidenciou prežitých skúseností. To je to, čo sme „prevzali“, aby sme sa stali súčasťou nás samých. Tak ako sa jedlo votká do tkaniny tela, pamäť sa stáva súčasťou votkanou do „seba“.

#5 Bohužiaľ, mozog zdôrazňuje negatívne skúsenosti

Sú to negatívne skúsenosti, ktoré signalizujú najväčšie hrozby pre naše prežitie. Takže naši dávni predkovia, ktorí žili, aby nám odovzdali svoje gény, venovali veľkú pozornosť negatívnym skúsenostiam.

Vezmime si približne 80 miliónov rokov evolúcie cicavcov, počnúc malými tvormi podobnými hlodavcom, uskakujúc dinosaurom, aby zostali nažive a mohli mať v Jurskom parku celého sveta deti. Neustále pozerajúc cez plece, v pohotovosti pri najmenšom zapraskaní konára, podľa situácie pripravení zamrznúť alebo zaútočiť. Rovnako ako každý zajac alebo veverička, ktorú ste dnes možno videli v prírode. Rýchli a mŕtvi.

Ten istý obvod vo vašom mozgu je nabitý a plne funkčný, keď šoférujete v premávke, hádate sa s kamošom, v noci začujete zvláštny zvuk alebo si v schránke nájdete nečakaný list z daňového úradu.

Po prvé, amygdala – ústredňa, ktorá priraďuje pocitový tón podnetom prechádzajúcim cez mozog (príjemný, nepríjemný a neutrálny) a riadi reakciu (priblíž sa, obíď to, pokračuj) – je neurologicky pripravená na označenie zážitkov ako desivých a negatívnych. Inými slovami, je stvorená na vyhľadávanie zlého. Napríklad, keď vám dá niekto – rodič, priateľ, milenec alebo šéf – spätnú väzbu, nechytí sa vaša myseľ náznaku kritiky obklopenej chválou? (Moja určite áno.)

Po druhé, keď je udalosť označená ako negatívna, obvod amygdala-hipokampus ju okamžite uloží pre budúce použitie. Potom porovná aktuálne udalosti so záznamom tých starých boľavých a ak nájde nejaké podobnosti, rozozvučí poplašné zvony. Koho raz had uštipne, aj hlísty sa bojí. Váš mozog nielen hľadá to, čo je negatívne, je vytvorený tak, aby tieto informácie schmatol a viac nepustil. (Ak chcete vedieť o tejto téme viac, pozrite si prácu Richarda Davidsona a iných o limbickom systéme alebo rozrastajúcu sa literatúru o traume.)

Áno, pozitívne zážitky si vieme všimnúť aj zapamätať. No pokiaľ práve nezažívate moment hodný milión dolárov, váš mozgový obvod pre pozitívne veci je ako hárok papiera a ceruzka v porovnaní s vysokovýkonnou videokamerou zapojenou do rýchleho počítača s terabajtovou pamäťou obvodu určeného na negatívne veci. Keď sa večer obzriete späť na svoj typický deň, čo vám zvykne prísť na myseľ ako prvé: desiatky mierne príjemných momentov alebo ten, ktorý bol nepríjemný alebo znepokojujúci? Keď sa obzriete späť na svoj život, nad čím sa zamýšľate: nad tisíckami radostí a úspechov alebo hŕstkou prehier a neúspechov?

Po tretie, negatívne vo všeobecnosti prevažuje nad pozitívnym: jeden zlý zážitok so psom si pamätáme viac ako 1000 dobrých. Keď už hovoríme o psoch, možno poznáte štúdie o naučenej bezmocnosti od Martina Seligmana a jeho kolegov, ktoré tento bod ilustrujú odstrašujúcimi spôsobmi: navodenie pocitu bezmocnosti u psov, ktorých mozgový obvod pre emocionálnu pamäť je veľmi podobný tomu nášmu, trvalo len krátky čas. No odnaučiť ich tento tréning si vyžadovalo mimoriadne úsilie. Ako keby sme boli náchylní veriť tomu najhoršiemu o svete a sebe a pochybovať o tom najlepšom.

Po štvrté, váš vlastný tréning negatívneho - nech už bol akýkoľvek – formuje váš pohľad na svet a seba, ako aj vašu osobnosť, medziľudský prístup ako aj prístup k životu. (V extrémnom prípade, napríklad pri vážnej traume alebo depresii, sa hipokampus môže naozaj zmenšiť o 10-20%, čím sa zhorší schopnosť mozgu zapamätať si pozitívne zážitky.)

To všetko môže viesť k tomu, že sa na vašom radare objaví viac negatívneho – buď preto, že ho prednostne vyhľadávate alebo nevedomky zvyšujete pravdepodobnosť, že sa vám dostane do cesty. V tomto začarovanom kruhu ste náchylní vidieť alebo pôsobiť si negatívne veci v budúcnosti. Aj napriek tomu, že skutočné fakty hovoria to, že veľká väčšina udalostí a skúseností vo vašom živote je neutrálna alebo pozitívna! Myseľ väčšiny ľudí každý deň vynáša verdikty o ich charaktere, živote a budúcich možnostiach, ktoré sú hlboko neférové.

Čo s tým?

#6 Môžete si pomôcť „podčiarknuť“ a uložiť pozitívne skúsenosti prostredníctvom vedomej pozornosti

Ako už viete zo školy – a je to potvrdené stovkami štúdií – najlepšie si vec zapamätáte, keď si to urobíte čo najživšie a potom tomu budete dlhší čas venovať zvýšenú pozornosť.

To je presne spôsob, ako pozitívne skúsenosti zaevidovať do svojej implicitnej pamäte. Čo pomaly, ale isto zmení vnútornú scénu vašej mysle.

Tri jednoduché kroky:

1. Pomôžte pozitívnym udalostiam stať sa pozitívnymi

zážitkami.

Môžete to urobiť takto:

2. Rozšírte zážitok v čase a priestore:

Stručne povedané, užite si, vychutnajte si pozitívny zážitok. Je to lahodné!

3. Vnímajte, ako sa pozitívna skúsenosť vpíja do vášho mozgu a tela – a hlboko sa zapisuje do emocionálnej pamäte.

Skúste si predstaviť, že sa ponorí do vášho hrudníka, chrbta a mozgového kmeňa. Alebo si vo svojom srdci predstavte truhlicu s pokladom.

Vyčleňte si na to čas: 5 alebo 10 alebo 20 sekúnd. Uvoľňujte svoje telo a nasávajte pozitívne zážitky.

#7 Pozitívne skúsenosti majú veľa dôležitých výhod

Vo všeobecnosti

Pre deti

Pre účely rozjímania

Záver

Vrodený systém neurologických obvodov v našej mysli predstavuje veľmi reálnu výzvu: pozitívne stimuly majú tendenciu nami prejsť, zatiaľ čo negatívne stimuly označíme, zachytíme a podvolíme sa im. Tieto tendencie však môžete každý deň vedome prekonávať jednoduchými a účinnými spôsobmi, a to tak, že sa zameriate na pozitívne skúsenosti, oceníte ich a pomôžete im vami preniknúť.

To je hlboko múdry a vynikajúci projekt: šťastie je v našej zručnosti. A našťastie pre šťastie to je v súlade s vašou hlbokou prirodzenosťou: bdelou, zvedavou, láskavou, pokojnou a ticho naklonenou radosti.

Preklad originálu:www.rickhanson.net/seven-facts-brain-incline-mind-joy-2/