Emócie nie sú len výsadou žien. Aj muži sú zaplavovaní emóciami, ktoré nezvládajú. Naše kultúrne tradície a výchova vedú k tomu, že ani jedno pohlavie si nedovolí prežívať emočné situácie naozaj naplno. Emócie nie sú ochorením, no mnohí ľudia z nich majú strach ako z choroby. Tiež prichádzajú väčšinou akoby nečakane, úplne alebo čiastočne nás pohlcujú, obmedzujú, paralyzujú. Keď sa ich snažíme násilím premôcť, môžu nás nekontrolovane zaskočiť niekde inde. (Hájek, K., 2007)
Pre všetkých, deti i dospelých, môže byť užitočné učiť sa zručnostiam emočnej inteligencie – emočným a sociálnym schopnostiam, a nie len pre tých, ktorí už majú určité problémy. Mať vysoké EQ (emočnú inteligenciu) je prinajmenšom rovnako dôležité, ako mať vysoké IQ. Deti so zručnosťami EQ sú šťastnejšie, sebavedomejšie a úspešnejšie (aj v škole), čo je predpoklad k tomu, aby z nich vyrástli zodpovední, citliví a tvoriví dospelí. (Shapiro, L. E., 2014)
Podľa Zelinovej (2011) je pre zvyšovanie emocionálnej inteligencie potrebné rozvíjať päť základných schopností:
Emočnú inteligenciu a uvedené základné schopnosti v sebe môže klient odkrývať a rozvíjať v bezpečnom prostredí psychoterapeutického procesu podporovaný terapeutom - a ďalej v bežnom živote v sebe upevňovať i vlastnou psychohygienou.
Zdroje:
HÁJEK, K. Psychoterapeutická změna a její zjišťování. In VYMĚTAL, J a kol. (eds.) Obecná psychoterapie. 2. vyd. Praha: Grada Publishing, 2004.
SHAPIRO, L. E. Emoční inteligence dítěte a její rozvoj. 4. vyd. Praha: Portál, 2014.
ZELINOVÁ, M. Hry pro rozvoj emocí a komunikace. 2. vyd. Praha: Portál, 2011,
Pre všetkých, deti i dospelých, môže byť užitočné učiť sa zručnostiam emočnej inteligencie – emočným a sociálnym schopnostiam, a nie len pre tých, ktorí už majú určité problémy. Mať vysoké EQ (emočnú inteligenciu) je prinajmenšom rovnako dôležité, ako mať vysoké IQ. Deti so zručnosťami EQ sú šťastnejšie, sebavedomejšie a úspešnejšie (aj v škole), čo je predpoklad k tomu, aby z nich vyrástli zodpovední, citliví a tvoriví dospelí. (Shapiro, L. E., 2014)
Podľa Zelinovej (2011) je pre zvyšovanie emocionálnej inteligencie potrebné rozvíjať päť základných schopností:
- znalosť vlastných emócií – sebauvedomenie. Znamená to vedieť rozoznať naplno rozvinutý cit ešte vo vznikajúcej fáze;
- ovládanie emócií – sebaovládanie. Ten, kto vie ovládať svoje nálady, pocity a city, neznervóznie ani pod vplyvom stresu, dokáže pracovať so strachom, úzkosťou a inými negatívnymi pocitmi, dokáže sa vzchopiť zo životných šokov a sklamaní omnoho rýchlejšie;
- schopnosť motivovať sám seba – sebamotivácia. Pomáha dlhodobo sa sústrediť na úlohu, človek nestráca odvahu, aj keď sa mu niečo nepodarilo, je produktívnejší a tvorivejší;
- vnímavosť k emóciám iných ľudí – empatia. Človek dokáže porozumieť pocitom druhých ľudí, vie sa vcítiť i do niekoho, kto mu je nesympatický;
- umenie medziľudských vzťahov – angažovanosť. Táto schopnosť súvisí s tým, ako vie človek vďaka empatii prispôsobiť vlastné jednanie, napr. konštruktívnou komunikáciou, dobrou spoluprácou. (Zelinová, M., 2011)
Emočnú inteligenciu a uvedené základné schopnosti v sebe môže klient odkrývať a rozvíjať v bezpečnom prostredí psychoterapeutického procesu podporovaný terapeutom - a ďalej v bežnom živote v sebe upevňovať i vlastnou psychohygienou.
Zdroje:
HÁJEK, K. Psychoterapeutická změna a její zjišťování. In VYMĚTAL, J a kol. (eds.) Obecná psychoterapie. 2. vyd. Praha: Grada Publishing, 2004.
SHAPIRO, L. E. Emoční inteligence dítěte a její rozvoj. 4. vyd. Praha: Portál, 2014.
ZELINOVÁ, M. Hry pro rozvoj emocí a komunikace. 2. vyd. Praha: Portál, 2011,
