Ľudia často behajú len preto, aby sa potom mohli dobre najesť, je to správny prístup?

Nemôžeme očakávať, že behaním alebo iným športovaním vyvážime negatívny dopad nevhodného stravovania sa na naše zdravie a že keď si občas zabeháme môžeme jesť hocičo. Treba si uvedomiť, že ak beháme preto, aby sme si udržali zdravú telesnú hmotnosť, alebo aby sme schudli nadbytočný tuk, nemusí sa želaný efekt dostaviť, ak nebudeme dbať aj na svoje stravovanie.

Prečo je to tak?

Ľudia majú tendenciu nadhodnocovať množstvo spálených kalórií a naopak podceňujú množstvo prijatých kalórií a často sa stáva, že po behu alebo inej fyzickej aktivite zjedia oveľa viac ako v skutočnosti potrebujú a ich energetický príjem prevýši ich energetický výdaj. A to znamená, že z dlhodobého hľadiska neželane priberajú. Jediným zaručeným spôsobom ako schudnúť je ale presný opak. Príjem energie musí byť nižší ako výdaj.

Znamená to, že schudnem aj v prípade, keď jem nezdravo, ale prímam menej energie ako spálim?

Pravdepodobne áno, ale môžete si tým viac ublížiť, ako pomôcť. Ak totiž konzumujeme nevyváženú jednostrannú stravu, môže dochádzať k deficitom potrebných živín, čo bude mať z dlhodobého hľadiska negatívny dopad na naše zdravie.

Ale, ak aj vyvážime energetický príjem a výdaj, hrozí nám pri nevhodne zostavenej strave riziko nutričných deficitov, ktoré majú vplyv nie len na výkon ale aj na naše celkové zdravie. Ľudia si často myslia, že tieto deficity môžu dorovnať multivitamínmi, no vám ale neradím. Ukázalo sa, že multivitamíny nenahradia plnohodnotnú a vyváženú stravu a ich nadmerné užívanie môže byť v niektorých prípadoch dokonca rizikové.

Majú aktívni ľudia aj iné chybné návyky v stravovaní?

Častou chybou je napríklad ranný beh na lačno. Mnohí sú presvedčení, že takto budú strácať nadbytočný telesný tuk rýchlejšie, avšak ísť behať hladný nie je zárukou úspechu. Je pravda, že naše svaly budú za takýchto podmienok spaľovať viac tukov, ale to nezaručuje automaticky želaný úbytok uloženého nadbytočného telesného tuku.

Čiže ak sa pred ranným behom najem, schudnem viac?

Až také jednoduché to nie je. Ráno, nalačno, máme vyčerpané zásoby glykogénu, v závislosti od toho, čo sme jedli deň predtým a taktiež nízku hladinu glukózy v krvi, ktorá je primárnym zdrojom energie pre svaly. Ak si ju nedoplníme, svaly nebudú mať dostatok vhodnej energie potrebnej na výkon a budú nútené získavať ju z iných zdrojov, ako napríklad z našich tukových zásob ale aj z vlastných bielkovín. Za takýchto podmienok sa ale únava dostaví oveľa rýchlejšie a nebudeme schopní absolvovať taký efektívny tréning. Bežec, ktorý ide behať ráno hladný tak v konečnom dôsledku spáli menej kalórií ako keby si ráno doplnil svoje zásoby glukózy vhodným jedlom – vtedy by vydržal športovať dlhšie a intenzívnejšie. Nato aby sme aj vďaka behaniu chudli je potrebné vytvárať energetický deficit, čiže prijať za celý deň menej kalórií ako spotrebujeme.

Aké je vhodné jedlo pred ranným športovaním?

Čo jesť a koľko jesť závisí od ďalších okolností. Ak sa chystáme ísť bežať šprint alebo akýkoľvek beh kratší ako pol hodinu, asi nebude najlepší nápad dať si celozrnné pečivo s arašidovým maslom menej ako hodinu pred začatím. Získané sacharidy z jedla by sa nestihli stráviť – čiže rozložiť až na pre svaly potrebnú glukózu a veľmi pravdepodobne by nám bolo ťažko od žalúdka. Určite ale nie je ani dobrým riešením ísť behať hladný ‒ dajte si malé, ideálne sacharidové jedlo, ktoré vám nezaťaží žalúdok. Napríklad jeden stredne zrelý banán, hrsť sušených hrozienok či pár krekrov. Ak nič z toho žalúdok nestoleruje, skúste aspoň vhodný športový nápoj s obsahom viacerých druhov jednoduchých sacharidov.

A ak ráno bežím dlhšie ako pol hodinu?

Ak sa chystáte na dlhý beh, povedzme v kopcoch, trvajúci viac ako hodinu, určite má zmysel zjesť pred behaním jedlo zložené z komplexných sacharidov, z ktorých sa energia uvoľňuje postupne, ktoré je vhodné doplniť zdravými tukmi ako napríklad arašidovým maslom alebo hrsťou orechov. Takéto jedlo je však najlepšie zjesť aspoň dve hodiny pred behom, aby sa stihlo aspoň čiastočne stráviť a nezaťažilo vás počas behania. A na beh si so sebou zoberte už len napríklad vhodný športový nápoj.

Aké sú zásady kombinovania jedla so športom? Povedzme s behaním?

Prvým a základným pravidlom je neisť behať hladný, to sme si už povedali. Druhým pravidlom je ale taktiež neisť behať s plným žalúdkom. Minimálne hodinu až dve pred behom by sme nemali prijať žiadne veľké jedlo, keďže s plným žalúdkom sa behá len veľmi ťažko. Znamená to, že ak aj niečo krátko pred behom zjeme, mali by to byť jednoduché sacharidy, ktoré telo rýchlo rozloží a využije ako energiu pre pracujúce svaly.

Ideálne je dať si približne tri hodiny pred behom komplexné jedlo, v ktorom je dostatok sacharidov, vhodné tuky a aj vhodné bielkoviny v optimálnom pomere. Za tri hodiny sa jedlo stihne do veľkej miery rozložiť, stráviť a posunúť v tráviacom trakte ďalej a pri behu nás už nezaťaží, práve naopak, bude pre nás zdrojom energie.

Čo sa týka stravovania všeobecne, u športovca platí presne to isté čo u zdravého človeka ‒ základ stravy by mali tvoriť prirodzené potraviny a strava by mala byť pestrá a vyvážená.

Čo presne znamená pestrá a vyvážená strava?

Vyvážená a pestrá strava je taká, ktorej základ tvorí ovocie a zelenina, ideálne sezónna a regionálna, celozrnné obilniny a potraviny, strukoviny, orechy, nízkotučné mliečne výrobky a je doplnená o mastné druhy morských rýb a chudé mäso. V spomínaných potravinách sú obsiahnuté všetky dôležité živiny a takisto aj ďalšie prospešné látky, dokonca aj také, ktoré nie sú človekom ešte úplne preskúmané.

Ktoré jedlá určite nejesť?

Myslím si, že má skôr zmysel hovoriť o nevhodných množstvách ako o nevhodných potravinách. Nie len pre športovcov, ale všeobecne pre ľudí nie je vhodné príliš často jesť polotovary, fastfoody a priemyselne spracované potraviny, ktoré sú prifarbované a dochutené umelými arómami, a osladené umelými sladidlami. Avšak ide o množstvo. Keď si dáte ako bežec raz za čas od chuti napríklad fastfood ‒ hranolky, nespôsobí to, že sa vám zhorší bežecký výkon. Ale ak budete jesť hranolky každý deň ako súčasť obeda, tak sa to na výkone určite neželane prejaví.

Hranolčeky ale zrejme nebudú jediné nezdravé jedlo?

Všeobecne, vyprážané jedlo nie je vhodné jesť na pravidelnej báze. Nevhodná je taktiež častá konzumácia priemyselne vyrábaných keksov a cukroviniek s veľkým obsahom nevhodného tuku a nadmerný príjem výrobkov z bielej múky. Biela múka sa totiž vyrába z obilia, z ktorého sa odstránia vrchné obaly zŕn, otruby a klíčky. Avšak práve tie obsahujú prospešné látky ‒ minerály, vitamíny a hlavne vlákninu. Práve preto je vhodné pri pečive a iných obilninových výrobkoch preferovať výrobky z celozrnnej múky.

Takže nie každé pečivo je nezdravé, ako sa často hovorí?

Či jesť alebo nejesť pečivo je v bežeckej komunite v poslednom období asi najdiskutovanejšia otázka. Dôvodom prečo ho nejesť má byť to, že obsahuje lepok, ktorý je údajne toxický. Mnohí bežci veria, že práve lepok môže za ich zhoršenú výkonnosť a pečivo preto nekonzumujú, aj keď netrpia celiakiou (alergiou na lepok – pšeničnú bielkovinu). To ale môže byť nebezpečné. Ak totiž zdraví ľudia nabehnú na bezlepkovú diétu, väčšinou v ich strave začne chýbať vláknina a aj iné živiny, čo môže z dlhodobého hľadiska zapríčiniť zdravotné problémy. Lepok pre zdravého človeka, ktorý netrpí na celiakiu nebezpečný nie je.

Treba si však vyberať správne. Základom je nahradiť pečivo z bielej múky za celozrnné pečivo. Práve celozrnné obilniny a vločky, celozrnné cestoviny či naturálna ryža by mali tvoriť základ stravy každého bežca.

Dá sa v obchode spoľahnúť na to, že celozrnný chlieb je skutočne celozrnný?

Áno, treba si však dôsledne čítať etikety, kde je uvedené, či je dané pečivo naozaj vyrobené z celozrnnej múky. Pozor si treba dať na zavádzajúce názvy ako tmavé pečivo, fit pečivo, viaczrnné pečivo či multi cereálne pečivo. To nie celozrnný výrobok. Jedná sa o výrobky, ktoré vyvolávajú dojem, že sú niečo extra, ale väčšinou sa jedná len o prifarbované výrobky, či výrobky doplnené o rôzne druhy obilnín, o malé množstvo strukovín či olejnatých semien, avšak v množstve maximálne 10 %, čo je v pomere k použitej bielej múke zanedbateľné.

Ako je to s tukmi? Potrebujeme ich?

Samozrejme, tuky sú pre správne fungovanie tela nevyhnutné. Treba si však vyberať správne.

Aké je zdravý a nezdravý tuk?

Tak najprv tie, o ktorých môžeme povedať, že sú naozaj nezdravé – trans tuky. To sú väčšinou tuky, ktoré sú nekvalitne priemyselne spracované. Napríklad stužené pokrmové tuky či nekvalitný margarín. Nájdeme ich často aj v polotovaroch a fastfoode.

Ďalej sú to nasýtené tuky, ktoré nie sú síce nebezpečné ako trans tuky, ale je potrebné si ich príjem kontrolovať. Pri nadmernej konzumácii pre nás predstavujú zdravotné riziko. Jeho denný príjem by nemal presiahnuť také množstvo, aké nájdeme v dvoch polievkových lyžiach masla. Problémom však je, že túto dávku bežne prekračujeme často aj päťnásobne. Nasýtené tuky nájdeme najmä v živočíšnych výrobkoch ako v maslu, masti, smotane, tučných mäsových výrobkoch a podobne.

A napokon tuky, ktoré potrebujeme denne prijať v dostatočnom množstve, pretože si ich naše telo nevie vytvoriť samo, premenou z iných tukov – esenciálne tuky. Tie sa nachádzajú v najväčšom množstve napríklad v kvalitných rastlinných olejoch (v olivovom, repkovom, ľanovom) v orechoch a olejnatých semenách (nesolených, nepražených a nesladených) a v mastných druhoch morských rýb.

Ako je to s mliekom? Piť ho či nie?

Nemyslím si, že mlieko a mliečne výrobky sú nezdravé potraviny, ale nie je to ani niečo, čo musíme nevyhnutne vyhľadávať. Napríklad vápnik, ktorý je s mliekom často spájaný, sa dá plnohodnotne získať aj z rastlinných zdrojov.

Viac ako na mlieko by som však chcela upozorniť na jogurty. Veľa ľudí ich totiž je na dennej báze, pričom často preferujú tučné smotanové jogurty, ktoré obsahujú veľmi veľa nevhodného nasýteného tuku. Treba si preto na obale skontrolovať, aké množstvo nasýteného tuku daný jogurt obsahuje, pričom ideálne je, ak ho obsahuje čo najmenej.

Viacerí vrcholoví bežci jedia na večeru jogurt kvôli príjmu bielkovín. Robia správne?

Ak je daný jogurt kvalitný, tak je to dobrá voľba. Existujú jogurty, ktoré sú úplne bez nasýteného tuku, neobsahujú pridané sladidlá ani škrob a majú dostatok bielkovín. Myslím si, že každý, kto nemá alergiu alebo intoleranciu na mliečne výrobky si môže takýto jogurt ako súčasť vyváženej stravy bez výčitiek dať.

Pozor však na jogurty s označením light. Takéto označenie vyvoláva dojem, že sa jedná o niečo zdravé, ale často je opak pravdou. Výrobky s označením light obsahujú väčšinou menej tuku a cukru, no tie sú často nahradené škrobom, arómami či umelými sladidlami, čo je v konečnom dôsledku ešte horšie.

Vieme, že biely cukor nie je zdravé sladidlo, no existuje viacero alternatív. Čo si vybrať: med, kokosový cukor, brezový cukor či javorový sirup?

Z tejto štvorice je určite najvhodnejší med už len preto, že je to regionálna potravina u nás ľahko dostupná. Medu síce nemôžeme pripisovať zázračné účinky, ako sa veľakrát dočítate na internete, ale určite patrí medzi najvhodnejšie sladidlá. Treba si však uvedomiť, že po chemickej stránke je jeho zloženie podobné klasickému cukru. Jeho najväčšiu časť tvorí voľná glukóza a fruktóza , (v cukre je glukóza fruktóza v zájomnej väzbe ako sacharóza), a tak ho treba používať rovnako šetrne ako stolový cukor. V porovnaní s cukrom obsahuje navyše stopové množstvá minerálov a prírodných enzýmov, ktoré môžu byť pre nás prospešné.

Ako druhý by som zvolila javorový sirup, ktorý je síce podobne ako med stále z veľkej miery zložený z cukru, obsahuje však navyše taktiež viaceré prospešné látky.

Brezový a kokosový cukor ako sladidlá neodporúčam, keďže sa v nich nachádza veľké množstvo koncentrovanej fruktózy ‒ ovocného cukru, ktorá je v nadmernom množstve pre nás škodlivá. V ovocí nám fruktóza neublíži, lebo je kombinovaná s inými látkami, napríklad s vlákninou. Pri dlhodobom nadmernom príjme koncentrovanej fruktózy môže dokonca dôjsť k stukovateniu pečene, podobne ako to hrozí pri nadmernej konzumácii alkoholu. Sladidlo – čistá fruktóza v práškovej forme je z tohto hľadiska úplne najhoršie a je to priam až nebezpečná potravina.

Ako je to s bežcami vegetariánmi? Nechýbajú im živiny obsiahnuté v mäse?

Platí však, že akákoľvek nevhodne zostavená strava môže spôsobovať deficity živín a môže byť škodlivá. Nevhodnou stravou tak môže byť rovnako strava vegetariánska, ako aj taká, ktorá obsahuje mäso.

Správne zostavená vyvážená vegetariánska strava obsahuje všetky potrebné živiny v dostatočnom množstve, ktoré pokryjú potrebu aj vrcholových športovcov. V strave vegetariánov totiž stále zostávajú živočíšne výrobky vrátane mlieka či vajec, vďaka ktorým nie je až tak zložité prijímať potrebné vitamíny a minerály v dostatočnom množstve. To platí napríklad aj o vitamíne B12, ktorého hlavným zdrojom je vo vegetariánskej strave mlieko a mliečne výrobky.

Ak je ale vegetariánska strava, o ktorej vieme, že má priaznivý účinok v prevencii cukrovky druhého typu zostavená najmä z bielej múky, z množstva nasýteného tuku či pridaného cukru môže dokonca zvyšovať riziko ochorenia na túto chorobu. Podľa viacerých štúdií dokonca až o takmer 20 percent a to aj u športujúcich ľudí.

A čo vegáni?

U vegánov, keďže nekonzumujú žiadne živočíšne výrobky, je to zložitejšie a zostavenie vyváženej stravy môže byť náročné, nie však nemožné. Výživovým doplnkom sa však nevyhnú. Určite to neradím nikomu robiť na vlastnú päsť bez toho aby sa poradil s odborníkom či bez toho, aby si sledoval svoje krvné parametre. Mohli by si tak privodiť zdravotné problémy.

To zrejme platí aj pri iných netradičných formách stravovania?

Áno, pri akomkoľvek stravovaní, pri ktorom obmedzujeme nejakú veľkú skupinu potravín platí, že je potrebné sledovať si príjem živín a pravidelne absolvovať vyšetrenie krvi a kontrolovať, či nedochádza k deficitu niektorých dôležitých živín.

Spomínali sme ovocie a zeleninu. Je najlepšie jesť ich v surovom stave?

Pri niektorých druhoch vieme, že je lepšie konzumovať ich surové ako napríklad citrusy (tie by vás asi ani nenapadlo pred konzumáciou variť), pretože varením by sa v nich znehodnotil vitamín C. Pri iných vieme, že ich ľahšie strávime po uvarení. Napríklad z tepelne upraveného špenátu získame oveľa viac železa, ako by sme získali v prípade, keď ho jeme čerstvý. Tí, ktorí však v rámci módnej raw vlny tvrdia, že tepelnou úpravou stravy v nej zničíme všetky živiny, nemajú pravdu. Tepelná úprava zvyšuje dostupnosť niektorých živín. A navyše sa pomocou dostatočnej tepelnej úpravy zbavíme aj niektorých škodlivých baktérií či iných mikroorganizmov, ktoré sa môžu potenciálne nachádzať na potravinách.

Nie je tepelnou úpravou aj grilovanie či vyprážanie?

Samozrejme, myslela som bezpečnú tepelnú úpravu, ako napríklad varenie, blanšírovanie, dusenie v pare či krátke opečenie na vhodnom tuku, pri ktorých vieme, že nevznikajú vplyvom vysokej teploty škodlivé látky. Vyprážanie či fritovanie rozhodne neodporúčam.

Je vhodné poznať, ktorú potravinu sa oplatí tepelne upraviť a ktorú nie?

Nie je to potrebné. Prehnaná kontrola toho, aké živiny z ktorej potraviny a pri akej úprave získame by nás zbytočne zaťažovala. Aj v tomto prípade je ideálnym riešením rôznorodosť. Čerstvú stravu kombinovať s varenou či dusenou a naopak.

V knihe, ktorú ste pred nedávnom publikovali, tvrdíte, že žiadna diéta nikdy nemôže fungovať. Prečo si to myslíte?

Ako by mohlo fungovať niečo, čo nemá stále trvanie? Ako by som mohla byť úspešná, ak budem celý tento mesiac trénovať, poctivo behať pod dohľadom toho najlepšieho trénera, no po mesiaci prestanem a o pol roka budem chcieť byť úspešná na maratóne. Tak to nefunguje. Pri redukčnej diéte človek za týždeň, dva či tri možno schudne, no ak sa potom vráti naspäť do pôvodného režimu, stratené kilá získa naspäť a väčšinou aj pár navyše. Ak chceme niečo meniť, treba to meniť postupne, systematicky, tak aby to bolo udržateľné dlhodobo.

Spomínali ste, že človek schudne len za predpokladu, že jeho kalorický príjem nepresiahne výdaj. Dá sa to efektívne kontrolovať?

Uvedená rovnica platí, no nemyslím si, že je to niečo, čo by si mal človek presne sledovať a počítať. Nikdy totiž nebudeme presne vedieť koľko kalórií sme prijali ani koľko sme spálili. Pomocou rôznych tabuliek si síce vieme odhadom vyrátať, koľko kalórií sme za deň s jedlom prijali, no nikdy presne nezistíme, koľko kalórií naše telo z jedla reálne získalo. Závisí to totiž od mnohých faktorov.

Navyše prílišné kontrolovanie sa v stravovaní a celodenné zaoberanie sa len tým čo budeme jesť môže vyústiť až do ďalších problémov, ako je napríklad porucha príjmu potravy s názvom ortorexia. Je dobré, snažiť sa jesť zdravo a sledovať si svoju hmotnosť, no netreba to robiť neuroticky.

Ortorexia? O čo ide?

Ide o relatívne nový pojem, ktorým označujeme poruchu príjmu potravy, ktorá sa prejavuje chorobnou kontrolou zloženia stravy. Táto porucha núti človeka vylúčiť rôzne potraviny ‒ najprv tie skutočne nezdravé, potom aj zdravé. Neskôr môže prejsť až do anorexie. Strava takýchto ľudí je jednostranná a zväčša obsahuje už len veľmi obmedzené množstvo potravín, o ktorých sa domnievajú že sú jediné zdravé a všetko ostatné u nich vyvoláva strach a radšej budú dlhodobo hladovať, ako by zjedli niečo o čom sú presvedčení, že je nezdravé. Ale „ľahký“ ortorektik, môže žiť veľmi zdravo a vyvážene po celý život a byť zdrojom inšpirácie pre svoje okolie.

Potrebujú športujúci ľudia výživové doplnky?

Medzi športovcami je všeobecne rozšírený názor, že keď športujú, potrebujú prijímať viacej vitamínov a minerálov. U väčšiny aj profesionálne športujúcich ľudí dokáže vyvážená strava pokryť ich zvýšenú potrebu. Aktívny človek má totiž vyšší energetický výdaj, čo zákonite znamená aj potrebu prijať viac energie v strave. A ak je uňho strava vyvážená a zdravá, zložená z prirodzených potravín, určite mu poskytne dostatok minerálov a vitamínov a nie je preto potrebné zvyšovať ich príjem umelo. Spomínaný deficit minerálov a vitamínov oveľa viac hrozí fyzicky neaktívnym ľuďom so zdravotnými ťažkosťami, ktorí neprijmú dostatočný objem pestrej a vyváženej stravy, a tak je predpoklad, že ani neprijmú všetky potrebné živiny v dostatočnom množstve. Toto sa deje najmä u starších a imobilných ľudí, ktorý sa často stravujú jednostranne. okrem toho, nadmerný príjem najmä niektorých minerálov môže zabrániť vstrebávaniu iných minerálov a spôsobiť tak ich nedostatok.

Ak máte podozrenie na deficit nejakého minerálu či vitamínu, je vhodné absolvovať krvné vyšetrenie a podľa jeho výsledku sa s odborníkom poradiť, či a aký výživový doplnok je pre vás vhodné užívať.

A čo špeciálne športové tyčinky či prášky?

Ani pri nich netreba uveriť reklame, ktorá hovorí, že ich špeciálne výrobky pre športovcov nás posunú na vyššiu výkonnostnú úroveň. Takéto produkty totiž často neobsahujú všetky potrebné živiny a ak sa spoľahneme len na ne, môže nám to ublížiť. Napríklad vieme, že pre bežcov je potrebné prijímať aj vhodné druhy tuku, pričom v komerčne ponúkaných športových produktoch tuk zväčša vôbec nie je a ak aj je, tak v nevhodnej forme. Treba si uvedomiť, že žiadna špeciálna športová potravina neobsiahne všetky živiny z vyváženej a pestrej stravy.

Ani počas preteku či tréningu nie sú takzvané športové potraviny potrebné?

V prvom rade sú pohodlné, ale nie nevyhnutné. Pretek či náročný tréning sú situácie, kedy môže mať pre nás zmysel siahnuť po športových nápojoch alebo géloch. Kupované športové gély a nápoje sú v tomto prípade pohodlná a rýchla možnosť, no môžete si ich namiešať aj sami. Na samotných pretekoch však s novými nevyskúšanými výrobkami neodporúčam experimentovať – môže sa stať, že nám daný výrobok nesadne a spôsobí tráviace ťažkosti, čo nám určite výsledný čas preteku nevylepší. To je častou zbytočnou chybou mnohých bežcov.

Čo piť počas preteku či náročného tréningu?

Pri preteku, obzvlášť pri dlhých behoch ako je maratón, určite neodporúčam piť len čistú vodu, môže vtedy napriek dopĺňaniu tekutín prísť paradoxne až k dehydratácii. Potením totiž bežec stráca soľ aj iné dôležité minerálne látky. Je preto potrebné tieto látky prijať, ideálne vo forme športového nápoja, či gélu a to takého, ktorý okrem ostatných živín obsahuje aj soľ. Ak sa rozhodneme doplniť energiu športovým gélom, treba ho zapiť dostatočným množstvom vody, aby sme predišli tráviacim problémom, ktoré môže koncentrované množstvo cukru spolu s fyzickou aktivitou vyvolať. Vhodný nápoj či gél nás môže ochrániť aj od kŕčov, ktoré vznikajú práve ako dôsledok nedostatku minerálov a soli.

Ako je to s jedením bezprostredne po behu?

U mnohých športovcov je častou chybou, že bezprostredne po behu nič nezjedia ani nevypijú, za čo môže aj náš mozog. Ten pri behu uvoľňuje rovnaké chemické látky, aké sa vyplavujú pri pocite sýtosti a preto nepociťujeme hneď po dobehnutí potrebu jesť.

Pre optimálnu regeneráciu je ale kľúčové do hodiny od skončenia preteku či tréningu prijať dostatočné množstvo tekutín, vhodných sacharidov a bielkovín. Ak sa tak nestane, poškodenie svalov bude pokračovať aj niekoľko hodín po skončení behu. Takisto bude dlhšie trvať, kým sa naša imunity spamätá a začne opäť naplno pracovať.

Bežci, ktorí majú problém po behu prijať akúkoľvek stravu, by si mali určite dať aspoň vhodný športový nápoj.

Môže plný žalúdok aj za pichanie v boku pri behu?

Áno, plný žalúdok k pichaniu v boku určite prispieva. Ak sme najedení a máme plný žalúdok, zaťažuje spolu s nesprávnym dýchaním bránicu, čo môže vyvolať až jej kŕč, ktorý my pociťujeme ako bolesť a pichanie, najčastejšie pod pravým dolným rebrom.
Bežci, ktorých často trápi pichanie v boku, by si mali dať obzvlášť pozor na to, čo pred tréningom zjedia. Plný žalúdok problém zhoršuje.

Sú Slováci v otázke stravovania uvedomelí? Vnímajú dôležitosť správnej stravy?

Neviem povedať presný údaj, keďže toto sme nikdy v konkrétnej štúdii neskúmali, ale čo vnímam zo svojho okolia, tak minimálne športovci sa o správne stravovanie veľmi zaujímajú. Problémom je skôr to, že nie je veľa relevantných zdrojov informácií, na ktoré sa môžu spoľahnúť.

Ak to môžeme zhrnúť, prečo sa športovcom oplatí klásť dôraz na stravu?

Je isté, že optimálna výživa dokáže športovému výkonu výrazne pomôcť a dokáže ho ovplyvniť rovnako ako samotný tréning.

Optimálna výživa znamená efektívnejší tréning, zároveň kratší čas na regeneráciu, podporuje našu imunitu a takisto znižuje riziko zranení. To sa potom, samozrejme, prejaví aj na pretekoch a na výslednom výkone.

Ak by sme porovnávali dvoch identických športovcov, ktorí by trénovali presne tak isto, no prvý z nich by sa stravoval podľa princípov optimálnej výživy, čiže pestro a vyvážene a druhý by svoju stravu neriešil, na pretekoch by bol celkom iste úspešnejší ten, ktorý sa stravuje správne.

Správna strava má navyše aj dlhodobý efekt a človek stravujúci sa vhodne si zachová vitalitu aj do neskoršieho veku. Dbať na pestrú a vyváženú výživu sa preto oplatí za každých okolností. Nielen v prípade, že nám ide o športový výkon.

Čo je pre človeka horšie: jesť nezdravo a športovať, alebo jesť zdravo a nešportovať?

Obe sú podľa mňa neoddeliteľné zložky zdravého životného štýlu. Vyvážená pestrá strava, dostatok primeraného pohybu a oddychu sú kľúčom k zdraviu. Športovec nemôže byť úspešný, ak má nedostatočný tréning a takisto ani vtedy, ak má nedostatky vo výžive. Jedine ak sú obe zložky pokryté môže športovec využiť svoj potenciál naplno.

Zdroj: dennikn.sk
Autor: Ivana Mesárošová, MSc, Výživový poradca
 

Príbuzné témy:

Potrebujete poradiť?
Odosielam požiadavku